Prečo čitatelia favorizujú tzv. alternatívne médiá
Stále častejšie sme svedkami toho, že čitatelia ignorujú alebo s nedôverou sledujú médiá tzv. hlavného prúdu a hľadajú zdroje informácií alebo aj interpretáciu faktov v tzv. alternatívnych médiách. Ešte pred rokom bratislavský Globsec Policy Institute uverejnil výsledky prieskumu agentúry Focus, podľa ktorých 17 % Slovákov dôveruje tzv. alternatívnym médiám.
V Čechách bolo toto percento ešte vyššie – až 24 % respondentov uviedlo, že sledujú alternatívne informačné zdroje. Dokonca na Slovensku medzi mladými ľuďmi vo veku od 19 do 24 rokov prieskum vykázal až 29 % záujemcov o alternatívne médiá. Čísla sú naozaj dôvodom k znepokojeniu, pretože signalizujú nielen prienik agresívnej propagandy do nášho prostredia, ale odzrkadľujú aj vysokú mieru nedôvery voči tzv. mienkotvorným médiám u nás.
Už keď sa objavili tieto alarmujúce údaje, upozornila novinárka a spisovateľka Gabriela Rothmayerová na portáli Slovo, kde treba hľadať príčiny nedôvery občanov Slovenska voči diskutabilným informačným prameňom. Poukázala na to, že „novinári často neinformujú, ale iba naivne moralizujú. Keď im dochádzajú argumenty alebo im na pochopenie témy nepostačuje často chabé vzdelanie, prenášajú diskusiu na úroveň osobných útokov a usilujú sa za každú cenu spochybniť morálny profil osoby, spoločnosti, strany čo krajiny, ktorú kritizujú.“ Je príznačné pre pomery v našej mediálnej komunite, že okrem Rothmayerovej sa nenašiel nikto, kto by takto otvorene pomenoval problém, z ktorého do určitej miery pramení zvýšený záujem verejnosti o tzv. alternatívne médiá.
Obvykle sa vysvetlenie problému zužuje na tzv. ruských trollov – čo je reálny fenomén – ale obchádza sa skutočnosť, že médiá tzv. hlavného prúdu ignorujú, resp. zatajujú niektoré negatívne fakty, ktoré nezapadajú do konceptu oficiálnej politiky. Najmarkantnejším príkladom je situácia na Ukrajine, kde prebieha už tretí rok konflikt so separatistami v Donbase, podporovanými z Moskvy. Ruská propaganda s obľubou referuje o negatívnych javoch na Ukrajine, ale naše médiá pravdepodobne práve z tohto dôvodu o nich nepíšu a neodvážia sa informovať o takých javoch, ktoré nevyznievajú pozitívne v prospech režimu prezidenta Petra Porošenka. Prakticky sa v našich médiách nevyskytujú informácie napr. o nezhodách medzi Poľskom, Ukrajinou a Litvou – dokonca sa cenzurujú vyjadrenia z Bruselu, ak nehodnotia situáciu na Ukrajine podľa kritérií z Kyjeva.
Práve tzv. alternatívne média prispievajú k vytváraniu ideového zázemia politického extrémizmu, aký predstavuje napr. Kotlebova Ľudová strana naše Slovensko. Projekt „konšpirátori.sk“, ktorí sa venuje neovereným, nepravdivým a konšpiračným informáciám sotva naplní svoje poslanie, ak tzv. médiá hlavného prúdu budú zamlčiavať propagandisticky nevhodné fakty. Pritom nejde o to, aby sa v médiách realizovala nejaká prevratná zmena. Do značnej miery by pomohlo, keby o niektorých skutočnostiach referovali médiá na Slovensku aspoň na takej úrovni, ako je to v krajinách našich euroatlantických spojencov, kde napr. nemajú problém písať o tom, aká je súčasná situácia na Ukrajine zložitá a ako kriticky ju vnímajú niektorí západoeurópski politici.