Volebný pat v Česku ako varovanie pre slovenských politikov
Povolebná politická situácia v Českej republike – kde sa predsedovi strany ANO Andrejovi Babišovi nedarí zostaviť vládu – by mohla inšpirovať politické elity na Slovensku k tomu, aby uvažovali nad tým, že podobné politické komplikácie môžu vzniknúť u nás po parlamentných voľbách, ktoré by mali byť začiatkom roku 2020.
Aktuálnosť takejto úvahy súvisí s tým, že doterajšie prieskumy volebných preferencií naznačujú výraznú fragmentáciu straníckej štruktúry Národnej rady Slovenskej republiky, kde by sa mohli ocitnúť zástupcovia 8 – či dokonca 9 politických subjektov. Politické strany, zaraďujúce sa „napravo od stredu“ môžu kalkulovať s tým, že by mohli získať viac ako 51 % hlasov zúčastnených voličov, teda mali by teoretickú šancu zostaviť vládu bez strany Smer-SD a strany Kotleba-ĽSNS.
O stabilite a perspektívach vlády v takomto zložení už teraz však existujú pochybnosti – a to z viacerých dôvodov. Nejde iba o programovú a politickú nesúrodosť takéhoto politického konglomerátu, ale napríklad aj o osobnú nevraživosť popredných politikov opozície a niektorých predstaviteľov súčasnej vládnej koalície, bez ktorých by sa nová vládna zostava nemohla zaobísť. Okrem toho ideologické dogmy niektorých opozičných predstaviteľov vytvárajú bariéru pre uzatváranie kompromisov, určite nevyhnutných pre vytvorenie vlády, ktorej jediným „tmelom“ by mal byť agresívne formulovaný postoj voči strane Smer-SD. Nová vládna koalícia by bola teda krehkým zoskupením rôznorodo profilovaných subjektov a čo je horšie – bez autority nespochybniteľného politického lídra.
Potenciálni koaliční partneri by mohli počítať s podporou prezidenta republiky, pretože je názorovo spriaznený s niektorými stranami súčasnej opozície. Uvedené konštatovanie platí iba v prípade, keby súčasný prezident sa rozhodol opäť kandidovať na úrad hlavy štátu a občania by mu znovu prejavili dôveru. V takomto kontexte prezidentské voľby v roku 2019 budú meraním síl, ktoré možno nazvať „generálkou“ na parlamentné voľby v roku 2020. Atmosféru prezidentskej kampane – v ktorej by jedným z aktérov bol znovu Andrej Kiska – naznačuje aktuálna situácia. Prezident sa nešikovne bráni pred obvineniami, že spáchal „daňové prešľapy“ a stráca tak aureolu bezúhonného filantropa, odlišujúceho sa od „politikov z povolania“, medzi ktorých nechtiac zapadol.
V takomto rámci sa žiada uvažovať o tom, ako by mali pristupovať slovenskí politici k situácii, ktorá nastane po parlamentných voľbách v roku 2020 v krajine „pod Tatrami“. Možno predvídať, že Slovensko sa bude nachádzať v turbulentných spoločenských a ekonomických procesoch, ktoré zmenia stav doterajších pomerov v Európe. Ak nedokážu potlačiť osobnú animozitu a ideologické predsudky, krajinu bude spravovať slabý kabinet, ktorý bude mať proti silného protivníka – rokmi vládnutia „ostrieľanú“ stranu Smer-SD a Kotlebových neofašistov, balamutiacich občanov Slovenska prázdnym sľubmi a jednoduchými riešeniami. Premiér Robert Fico svoju schopnosť robiť kompromisy pri vládnutí so stranami „napravo od stredu“ už osvedčil, a preto nad takýmto variantom po voľbách v roku 2020 by mali uvažovať aj opoziční činitelia, i keď o tom nebudú rozprávať nahlas.