Premiér Fico môže padnúť iba v riadnych demokratických voľbách – ale opozícia potrebuje triezvo rozmýšľajúcich vodcov

Vláda Róberta Fica ešte nepadla, koalícia sa drží, ale aj tak krajina žije v politickej atmosfére, poznačenej očakávaním predčasných parlamentných volieb, ktoré avizuje opozícia za asistencie prezidenta republiky. Opoziční politici nie sú si istí v tom, či sa im podarí zvíťaziť v riadnych parlamentných voľbách v roku 2020, a preto rozpútali stupňujúce sa nátlakové akcie, aby prinútili koaličných partnerov strany Smere-SD kapitulovať a pristúpiť na požiadavky opozície. Zatiaľ vládne iba bezbrehá politická hystéria, manipulované médiá a iba sem-tam sa dostanú k slovu triezvo uvažujúci analytici, ktorí upozorňujú akoby „z reťaze odtrhnutých populistov“, že slovenská spoločnosť je extrémne rozdelená na dva proti sebe stojace tábory, takže predčasné voľby môžu priniesť viac problémov ako upokojujúcich riešení.

Prezident Andrej Kiska mal po prvýkrát príležitosť za svojej prezidentskej kariéry prejaviť sa ako štátnik a využiť svoju ústavou danú pozíciu, aby v úlohe nestranného moderátora sa pokúsil vytvoriť komunikačnú platformu, kde by na „život a na smrť“ rozhádaní politici opozície a vládnej koalície riešili krízovú situáciu z „očí do očí“ a nie výmenou názorov prostredníctvom televíznych obrazoviek a mikrofónov novinárov. Namiesto toho prezident prišiel s návrhmi riešení, ktoré sa javia ako „plagiát“ z tlačových konferencií opozície, čim sa pripravil o šancu nestranného moderátora konfliktu. Keby si zvolil zdržanlivejší prístup vo svojich vyjadreniach, v súčasnosti by pôsobil dôveryhodnejšie a mohol by byť užitočným sprostredkovateľom kompromisu, bez ktorého aktuálnu situáciu v spoločnosti nemožno vyriešiť. Nechal sa však strhnúť do víru vnútropolitického zápasu tak intenzívne, že nedokázal zachovať si povesť nadstraníckeho prezidenta, čo predtým predstieral.

Príkladom, ako komunikovať na verejnosti – a hlavne s novinármi – môže byť i pre premiéra Fica vystúpenie vicepremiéra a podpredsedu strany Smer Petra Pellegríniho na tlačovej konferencii 6. marca 2018.  Nekorunovaný „korunný princ“ Ficovej strany prezentoval politické stanoviská spôsobom, aký je aktuálnej situácii na Slovensku primeraný. Zaslúži si pozornosť aj z toho dôvodu, že dikcia a tón Pellegríniho vyjadrení i jeho reakcie na otázky novinárov nemali v sebe negatívny náboj – a teda neprovokovali k agresivite. Nie je druhoradé upozorňovať aj na formu komunikácie politikov, pretože v súčasnosti „vojna slov“ stupňuje spoločenské napätie a umocňuje jav, ktorý sa obvykle pomenováva ako „polarizácia spoločnosti.“  Inak polarizácia spoločnosti v normálnych podmienkach je štandardný sociálno-politický fenomén a nie je škodlivá demokracii, ale negatívnu konotáciu nadobúda vtedy, keď sa prejavuje agresívne konfrontačnou formou, čo v súčasnosti demonštruje najmä opozícia, pričom jej nekriticky asistujú jednostranne orientované médiá, poplatné nevraživosti voči Róbertovi Ficovi.

S trochou zveličenia možno konštatovať, že Slovensko sa ocitlo v stave „studenej občianskej vojny.“  Zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by sa postavil proti prúdu demagógie a ponúkol reálne alternatívy riešenia kritickej spoločenskej situácie. Vôbec nejde o to, aby sa nekritizovali chyby a „prešľapy“ vlády Róberta Fica, ale o to, aby sa nešírili falošné analógie medzi vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky a vraždou Róberta Remiáša a vyčíňaním mafie v deväťdesiatych rokoch. Opoziční politici zneužívajú mladých ľudí, ktorí si na toto obdobie nemôžu pamätať, pretože ho nezažili. Manipulátori v boji o moc siahajú po nečestných praktikách propagandistov bývalého totalitného režimu a zavádzajú verejnosť. Preto sa v tejto vášňami bičovanej atmosfére nenašiel odborník, ktorý by triezvo vysvetlil, že vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky si vyžaduje veľa času a možno aj napriek všetkému políciou vynakladanému úsiliu sa zločin nepodarí vyšetriť.

Súčasná vnútropolitickí kríza neovplyvní iba politický osud strany Smer-SD, ale môže mať významný vplyv aj na jej súčasných koaličných partnerov. Strana Most-Híd sa dostala na hranicu svojej politickej existencie a Róbert Fico tvrdohlavou obranou svojho ministra vnútra a druhého muža v strane ju postrčil až na okraj priepasti, kde sa zrúti, ak Béla Bugár a jeho kolegovia nenájdu šalamúnske riešenie.  Realistický a skúsený politik Bugár by si takúto ranu osudu od Fica nezaslúžil, pretože v roku 2016 vstúpil do Ficovej vlády a prijal na seba bremeno komplikovaného politického rozhodnutia. Ani rozhodovanie predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka nie je v tejto chvíli jednoduché; zatiaľ sa pokúšal udržať sa mimo hlavného poľa konfrontácie s opozíciou, i keď jeho ministerka dostávala brutálne „rany pod pás.“ Teraz nastáva pre Andreja Danka chvíľa, aby sa on a jeho politická strana prejavili tak, ako to v tejto situácii Slovensko potrebuje.