Aktuálne sa Fico a Pellegrini vzájomne potrebujú – dokáže premiér pevne uchopiť kormidlo strany Smer-SD, aby ju zachránil ?

Premiér Peter Pellegrini prevzal funkciu šéfa exekutívy v zložitej situácii, keď Slovensko bičované politickými vášňami a hektickými výzvami z námestí s napätím očakávalo, ako sa zachovajú hlavní aktéri vnútropolitickej krízy, iniciovanej vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. Novinári tzv. hlavného prúdu ho vopred diskvalifikovali ako Ficovu „bábku“ a Pellegriniho vláde nedávali žiadne šance, že dokáže zastaviť politický „pád“ strany Smer-SD. Opozičné médiá konštatovali, že padla popularita Roberta Fica a „nalievali rozumy“ opozičným politikom, čo majú robiť, aby konečne využili šancu dostať sa k moci. Racionálnejšie uvažujúci komentátori si však uvedomovali, že vyhliadky opozície na úspech nie sú až tak optimistické, ako ich „vyfarbovali“ samotní opoziční lídri – a to najmä z toho dôvodu, že opozícia trpí deficitom skutočných vodcovských osobností s náležitými intelektuálnymi kvalitami i mentálnymi dispozíciami. Akéhosi „mesiáša“ opozície videli v prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ale on im svojím rozhodnutím znovu nekandidovať na post hlavy štátu rozhádzal figúrky na pomyselnej šachovnici. Predsavzatím pokračovať v aktivite na verejnej scéne predovšetkým zaskočil politikov.

Za takéhoto stavu už dva mesiace úraduje predseda vlády Pellegrini a snaží sa zachrániť, čo sa dá. Od predsedu strany Smer-SD Roberta Fica sa odlišuje predovšetkým iným spôsobom komunikácie s verejnosťou – vrátane novinárov, ktorí mu tento spôsob „oplácajú“ určitou „zhovievavosťou“, i keď rovnakou mierou investigatívnej „drzosti“ snažia sa objaviť jeho slabiny a „vyťahovať kostlivcov zo skrine“, zdedenej po jeho predchodcovi. Podstatnou črtou Pellegriniho prístupu pri komunikácii s verejnosťou je pozitívne vymedzenie sa vo vzťahu k diskutovaným otázkam a snaha nevyhrocovať diferencie pri rozdielnych názoroch, aby odlišnosti v prístupe k zásadným spoločenským problémom nevyvolávali konfrontačnú atmosféru. Premiér Pellegrini dokáže polemizovať tónom, ktorý nevyvoláva osobné averzie a nepôsobí na verejnosti urážlivo voči partnerom, s ktorými zásadne nesúhlasí. V tomto ohľade by ho mohol „napodobňovať“ nielen jeho stranícky kolega Fico, ale aj viacerí predstavitelia opozičných politických strán.

Hoci Pellegrini i Fico sa usilujú o to, aby verejnosť ich vzťah vnímala ako bezproblémový, „logika“ politiky napovedá, že to tak nemôže byť a v budúcnosti určite to tak nebude. Aktuálne sa však vzájomne potrebujú, pretože Robert Fico je ešte stále magnet pre jadro volebného elektorátu strany Smer-SD – a Peter Pellegrini plní funkciu nárazníka, ktorý funguje nielen vo vzťahu k verejnosti, ale aj voči koaličným partnerom. Vďaka jeho komunikačnému talentu – ak sa tak dá nazvať schopnosť v určitých situáciách „držať jazyk na uzde“ – a vyššej miere politickej trpezlivosti, strana Smer-SD si udržala stabilnú spoločenskú pozíciu. Aktuálna úroveň jej volebných preferencií dlhodobo neklesla pod 20 % – a to možno do určitej miery pripísať aj schopnostiam premiéra Pellegriniho. Ako premiér zvládol zložité situácie, v ktorých by možno niekedy Robertovi Ficovi už „tiekli nervy.“

Budúcnosť premiéra Pellegriniho i strany Smer-SD v slovenskej politike v prvom rade však nezávisí na komunikačných schopnostiach predsedu vlády, ale od toho, ako sa postavia k problémom, ktoré ťažia krajinu: rakovina korupcie, rozmáhajúce sa klientelistické praktiky a stranícky protekcionizmus vo všetkých politických farbách. Robert Fico ako premiér o týchto defektoch síce určite vedel, ale nekonal tak, ako si to vyžaduje akútny stav týchto javov. Jeho nástupca Pellegrini naznačuje, že chce nemilosrdne postupovať proti spomínaným negatívam vládnutia a proti všetkým, ktorí si nepočínajú v zhode so spoločenským záujmom. Nadchádzajúci politický vývoj môže vyústiť do konfliktu medzi týmito dvoma politikmi Smer-u, ak sa premiér Pellegrini bude držať jeho verejne deklarovanej línie. Je mylné sa domnievať, že budúcnosť v súčasnosti najsilnejšej politickej strany na Slovensku spočíva na harmónii  tandemu Fico-Pellegrini – alebo v opačnom poradí: Pellegrini-Fico. Ak si to elita strany neuvedomuje, potom Smer-SD sa blíži k trajektórii, akou odchádzali zo scény hegemóni, ako boli Mečiarovo HZDS alebo Dzurindova SDKÚ.