Českí experti o paradoxoch spravodajských služieb – aktuálne témy aj pre činiteľov spravodajskej komunity na Slovensku

Nezávislý český a slovenský analytický a komentátorský internetový portál Argument uverejnil zaujímavé informácie z konferencie o spravodajských službách, ktorú usporiadala 30. januára 2019 Nadácia Železná opona v Európskom dome v Prahe pod atraktívnym názvom „Paradoxy spravodajských služieb.“ Konferenciu moderoval český novinár a spisovateľ Milan Syruček, známy svojimi bohatými medzinárodnými skúsenosťami a publikačnou činnosťou. V diskusnom paneli konferencie bol Jaroslav Bašta – ako disident „vďačný“ objekt ŠtB – ktorý pôsobil po novembri 1989 na poste námestníka riaditeľa FBIS i ministra zodpovedného za spravodajské služby, neskôr verejnosti známy ako veľvyslanec v Moskve. Ďalšími boli generál Andor Šándor, bývalý náčelník Vojenskej spravodajskej služby; Jaromír Novotný – bývalý prvý námestník ministra obrany ČR, neskôr aj veľvyslanec v Indii a v Japonsku; Jan Schneider, bývalý riaditeľ kancelárie Rady vlády ČR pre spravodajskú činnosť; Jiří Růžek, riaditeľ BIS – a Vadim Petrov, prezentujúci sa ako novinár, ale tiež pôsobil na poste riaditeľa kancelárie Rady vlády ČR pre spravodajskú činnosť.

Jaromír Novotný pripomenul rad zmien po roku 1990 s tým, že Rusko bolo vnímané ako partner pre mier. Podotkol, že na chvíľu nastala situácia, že „už nie sú nepriatelia.“ Podľa neho zlomovým bodom vo vzťahoch so Západom bolo bombardovanie Juhoslávie. Andor Šándor sa zmienil o zásadnej úlohe geopolitiky, dvojitých štandardoch a značnej miere pokrytectva v medzinárodných vzťahoch. Nastolil tiež jednu zo zásadných otázok: ako majú spravodajské úlohy plniť svoje úlohy, keď v krajine existujú veľmi rôzne názory na zásadné bezpečnostné otázky ? V rámci medzinárodného kontextu Jan Schneider pripomenul začiatky 90. rokov ako „gentlemanskú dohodu“, čo dokumentoval okrem iného tým, že sovietsky vodca Michail Gorbačov vtedy nechcel písomné záruky, že NATO sa nebude rozširovať. Jiří Růžek spomínal na budovanie nových spravodajských štruktúr v demokratickom štáte. Vadili mu riadené úniky zo zväzkov ŠtB i chaotické zverejňovanie ich torzovitých častí. Podľa jeho názoru chýbal vtedy architekt bezpečnostnej štruktúry. Chaos v spravodajských službách v začiatkoch ohrozoval národnú bezpečnosť. Jaroslav Bašta podotkol, že už pri parlamentných voľbách v roku 1990 tajné služby ovplyvnili voľby. Od tých čias trvá prepojenie medzi spravodajcami a novinármi, úniky, ktorým sa hovorí „investigatívna žurnalistika.“ Podľa neho politické vedenie štátu nevie služby „úkolovať“ a pracovať s nimi.

Ďalšie kolo konferenčnej diskusie sa dotýkalo vývoja k prítomnosti. Jaroslav Bašta za zlom medzinárodnej situácie označil rok 2012 – potvrdený v roku 2014 – keď došlo k obnoveniu studenej vojny s Ruskom. Tajné služby sa začínajú mediálne prezentovať ako „šou“, iniciujú vyhosťovanie diplomatov. Americké tajné služby sa zapájajú do volebného boja. Rozširuje sa obviňovanie bez dôkazov, k odsudzovaniu stačí obvinenie. Baštovi situácia pripomína 50. Roky i s novou vlnou „mccarthismu“. Jiří Růžek spomenul zmenu pohľadu na spravodajské služby po 11. septembri 2001; podľa neho by sa služby mali venovať latentným rizikám, ktorým možno predísť ! Jan Schneider sa vrátil k tomu, aký zmätok spôsobilo vymedzenie teritoriálnych nepriateľov. Venoval sa predovšetkým „mezaliancii“ medzi médiami a spravodajskými službami. Médiám stačí poskytnúť „utajený zdroj“ a hotovo. Tým však často vykonávajú „špinavú prácu.“ Ako najväčší „fake“ označil vojnu proti Iraku. Andor Šándor si na základe svojich skúseností poopravil kategóriu „spojenec“ či spriatelené služby, pretože vždy ide o boj záujmov, nejde o boj dobra so zlom. Kritizoval silné slová prezidenta Miloša Zemana za to, že plošne dehonestuje spravodajské služby. Vadim Petrov vyjadril domnienku, že politici si zmysluplnosť tajných služieb neuvedomujú. Vrátil sa k pojmu informačná vojna, 80 % sa odohráva cez aktivity: od študentských výmen po zahraničné vojenské misie a ekonomickú pomoc. Jan Schneider v diskusii konštatoval, že by si občania mali prečítať, čo skutočne obsahuje základná zmluva NATO – a zistili by, že je to inak, ako sa obvykle o nej hovorí ! Vadim Petrov sa domnieva, že kľúčová otázka je dôvera voči tajným službám, na čo nadviazal Jiří Růžek – dôvera voči vláde by mala byť taká, aká je dôvera k spravodajským službám.

Posledný diskusný blok konferencie orientovaný do budúcnosti otvoril Jaromír Novotný, podľa ktorého si treba pamätať, že krajiny nemajú priateľov, ale iba záujmy. V rámci spravodajskej činnosti je potrebné zaoberať sa všetkými – aj „priateľmi.“ Zásadná je dnes ekonomická rozviedka. Podľa názoru Vadima Petrova zásadná stopa je ekonomická: stopa peňazí po svete vypovedá najviac. Pozastavil sa aj nad nebezpečenstvom počítačových algoritmov a umelej inteligencie. Generál Andor Šándor kritizoval tiež verejné správy o činnosti spravodajských služieb. Domnieva sa, že veľkým problémom je nedostatok kvalifikovaných ľudí pre spravodajské služby. Pre budúcnosť kľúčovou je znalosť cudzích jazykov (arabčina, fársí atď.) Jan Schneider sa zmienil o „synergickom efekte“, keď sa navzájom posilňujú vojensko-priemyselné komplexy znepriatelených krajín a publikum pobavil úvahou, že český generál Petr Pavel je „možno ruským agentom“, pretože jeho pôsobenie posilňuje práve ruský vojensko-priemyselný komplex. Schneider taktiež varoval pred manipuláciou strachom, aby sa médiá nesmeli odvolávať na zdroj tajných služieb a aby neinformovali o teroristických útokoch. Jiří Růžek uviedol bonmot: ide o posun od štátnej bezpečnosti k bezpečnosti štátu. Domnieva sa, že spravodajské služby majú príliš zviazané ruky, pričom ako príklad spomenul Brusel ako ohnisko islamského extrémizmu. Aj Jaromír Bašta súhlasil s názorom, že by sa malo obmedziť vydávanie verejných správ o činnosti spravodajských služieb a zabrániť  zneužívaniu spravodajských služieb vo verejnom priestore.

http://casopisargument.cz/2019/01/31/konference-o-zpravodajskych-sluzbach-vzbudila-obrovsky-zajem/