Poučenie z hrdinského príbehu sovietskeho špióna Richarda Sorgeho – vodcovia často počúvajú len to, čo chcú počuť
Richard Sorge bol sovietskym špiónom, ktorý získal jedno z najväčších tajomstiev druhej svetovej vojny: presné podrobnosti o Hitlerovej invázii do Sovietskeho zväzu v júni 1941. Prostredníctvom brilantnej špionážnej operácie, ktorá zahŕňala preniknutie na najvyššiu vojenskú a politickú úroveň v Nemecku a v Japonsku, Sorge získal pre Moskvu vojenské plány operácie Barbarossa niekoľko týždňov predtým, ako sa operácia uskutočnila História je plná úvah o tom, čo keby Sorge a jeho špionážna sieť mohli zmeniť smer vojny. Stalin však neveril, že Hitler plánuje inváziu. Hoci dostával podobné varovania aj z iných sovietskych zdrojov – rovnako ako z britských a amerických – najviac boli podozriví ľudia, ktorí nemohli byť zradcovia. Sovietsky vodca nedôveroval Sorgemu, pretože bol presvedčený, že jeho najschopnejší a lojálny agent bol zradcom ochotným prebehnúť na druhú stranu. Stalin sa viac ako väčšina diktátorov spoliehal na tajné služby, ale zriedka veril svojim špiónom – najmä ak mu povedali niečo, čo nechcel počuť. Neurobil žiadne obranné opatrenia a Rusko bolo takmer v priebehu niekoľkých dní vyradené z vojny. Bola to jedna z najhorších vojenských chýb všetkých čias.
Dramatický príbeh Richarda Sorgeho je známy. Bolo napísaných niekoľko jeho životopisov; vo Francúzsku o ňom natočili film. Bývalý šéf moskovskej kancelárie časopisu Newsweek Owen Matthews však ako prvý použil nové prístupné zdroje z bývalého Sovietskeho zväzu – vrátane archívov KGB. Jeho kniha „ Dokonalý špión: Richard Sorge – Stalinov hlavný agent“ je živo vyrozprávaný príbeh, dôkladne preskúmaný a profesionálne spracovaný. Matthews – ako skúsený historik a spisovateľ – obdivuje jeho „odvážny, brilantný a vytrvalý“ subjekt v mnohých ohľadoch – hoci opakovane pripomína, že Sorge bol tiež nemilosrdný, samoľúby, vystatovačný a zasvätil svoj život jednej z najkrutejších tyranií v dejinách. „Bol to zlý človek, ktorý sa stal veľkým špiónom,“ konštatoval Matthews. Napoly Nemec, napoly Rus buržoázneho pôvodu. Richard Sorge vyrastal v Berlíne a po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval do nemeckej armády. Dvakrát bol ranený; druhýkrát ho prepustili s natrvalo krívajúcou nohou a spaľujúcou nenávisťou voči starým vládnucim triedam Európy. Chaos Weimarskej republiky ho premenil na komunistu; jeho prvou angažovanosťou v tomto smere boli pouličné bitky s pravičiarmi.
V roku 1921 bol Sorge prijatý do Kominterny, ktorá prisľúbila skutočnú revolúciu „pravoverným“ na celom svete. Keď Stalin ponúkol namiesto toho socializmus v jednej krajine, presunuli Sorgeho do sovietskej vojenskej spravodajskej služby. Bol vyškolený v Moskve „v čiernom umení.“ Jeho technické úspechy boli sprevádzané magnetickým šarmom, ktorý oklamal mužov a urobil ho neodolateľným pre ženy. Matthews o ňom píše, že „ľudia ho milovali…. dokonca aj muži, z ktorých urobil paroháčov.“ Najväčšie úspechy mal Sorge v Tokiu, kam bol v roku 1933 vyslaný, aby zistil, či Japonci plánujú napadnúť Rusko v spojenectve s Nemeckom – a ak áno, mal ich zastaviť. V rámci prípravy strávil rok v Berlíne, aby si vybudoval krytie ako novinár a rozvíjal kontakty s vysokými diplomatmi, generálmi a politikmi. Bol tak dôveryhodný, že sa prekvapivo stal členom nacistickej strany. V Tokiu sa spriatelil s nemeckým veľvyslancom (zvádzajúc jeho ženu a balamutiac jej dvoch priateľov), cez ktorých unikli ultratajné plány a získal aj japonské zdroje. Bol tiež známi „pitkami“ s obľúbeným bratrancom cisára Hirohita. Jeho špionážna sieť zahŕňala člena vojenského výboru japonskej vlády. Na základe uvedených zdrojov Sorge posielal do Moskvy vysoko kvalitné informácie.
Ale zachytilo ho šialenstvo Stalinových čistiek, počas ktorých bola väčšina sovietskych spravodajcov popravená alebo poslaná do Gulagu. Sorge bol podozrievaný zo zrady, ale bol aj poslom informácií, ktoré „Veľký vodca“ nechcel počuť. Japonská polícia ho nakoniec koncom roku 1941 chytila. Priznal sa a po dvoch rokoch strávených vo väzení bol obesený. Sovieti sa ho nesnažili zachrániť. Autor recenzie najnovšieho životopisu Richarda Sorgeho v britskom denník Financial Times Victor Sebestyen – inak novinár a historik maďarského pôvodu – na margo knihy napísal: „Milujem napínavý špionážny príbeh, najmä taký, ktorý je tak dokonale vyrozprávaný, plný bondovskej drámy o Sorgeho šteklení so smrťou, jeho láske k rýchlym autám a ženám. Ale je tu kaz spoločný mnohým skutočným špionážnym príbehom. Studená vojna a jej fikcie vytvorili nadsadenú predstavu strašidiel ako „duchovných otcov“, ktorí vstúpili do reálneho života. Ian Fleming nazval Sorgeho „najimpozantnejším špiónom v histórii“; John le Carré ho považoval za „bezchybného“. Ale bol on takým ? Vo veľkom vyobrazení zlyhal. Matthews je dobrý pri vysvetľovaní prečo. Nemci zaútočili a viac ako 20 miliónov Rusov zomrelo vo vojne. Sorge však nedokázal nájsť spôsob, ako tomu zabrániť, ale bol brilantný a fascinujúci. Bol však porazený problémom špiónov, ktorým čelia od bitky pri Actiu až po moderný Irak. Často vodcovia počúvajú len to, čo chcú počuť a konať na základe informácií, ktoré považujú pre nich za politicky užitočné. Je to aj dnes veľmi relevantná kniha.“