Podľa kritikov Andreja Kisku na vládnutie nemá talent – bude bojovať nielen so stranou Smer-SD, ale aj s opozičnou konkurenciou

Nedávne prieskumy volebných preferencií inšpirovali analytikov a komentátorov k špekulatívnym úvahám o tom, aká bude nová vláda Slovenskej republiky po voľbách, ktoré by mali byť asi o desať mesiacov. V politike je to síce pomerne dlhá doba, ale napriek tomu zo súčasného stavu spoločnosti a charakteristických trendov jej vývoja možno usudzovať, že jej zloženie nebude kopírovať súčasnú vládnu koalíciu. Už teraz niektorých z budúcej mnohopočetnej vládnej koalície „pobolieva hlava“, pretože sa strácajú ich ilúzie o pozícii premiéra (SaS) – alebo si začínajú uvedomovať, aké neľahké bude vládnuť s niektorými koaličnými partnermi, bez ktorých novú vládu nemožno „poskladať.“ Okrem toho situáciu opozičným politikom svojím spôsobom „skomplikoval“ prezident Andrej Kiska, odhodlaný založiť politickú stranu s ašpiráciou uchádzať sa o post predsedu vlády.

Hoci jeden opozičný denník napísal, že „Kiska na vládnutie nemá talent“ a mnohí sa o jeho schopnostiach angažovať sa v politike prejavili pochybnosti, napriek tomu pokusy diskvalifikovať Andreja Kisku ako relevantného „hráča“ na vnútropolitickej scéne neberú do úvahy nálady početnej časti spoločnosti, ktorú sklamala nielen vládna koalícia na čele so stranou Smer-SD, ale aj „staré opozičné štruktúry“, uväznené v zajatí antificovského stereotypu a ponúkajúce nepresvedčivé riešenia aktuálnych spoločenských problémov. Víťazstvo Zuzany Čaputovej – pred rokom ešte neznámej občianskej aktivistky začínajúcej politickú kariéru v radoch iba vznikajúcej  neparlamentnej strany – svedčí o tom, že voličov možno ovplyvniť moralizovaním a ľúbivým populizmom viac než vecnou argumentáciou. Prezident Andrej Kiska – aj keď poznačený drobnými kauzami – ešte stále dokáže osloviť svojou rétorikou a pátosom ľudí neustále frustrovaných korupciou, klientelizmom, partokraciou od čias Vladimíra Mečiara – Mikuláša Dzurindu a Ivetu Radičovú nevynímajúc – a protekcionizmom všetkých straníckych farieb.

Nik nepochybuje o tom, že strana Andreja Kisku nebude iba protivníkom strany Smer-SD – od ktorej sa súčasný prezident chystá po voľbách v roku 2020 „prevziať moc“ – ale aj konkurenciou doterajším opozičným stranám, ktoré aj svojou „jalovou“ nemohúcnosťou nedokázali získať si dostatočnú podporu voličov, aby pripravili stranu Smer-SD o moc. V takomto kontexte možno predpokladať, že Kiska strana musí byť pripravená na politický boj na viacerých frontoch. Predseda strany SaS Richard Sulík sa ani netajil názorom, že považuje Kiskovu stranu za „ďalšieho rozbíjača pravice“ – a tiež ostatní opoziční lídri kritizovali Kiskovu stranícku iniciatívu ako projekt, ktorý odoberie každej strane časť voličov. Práve od týchto strán môže Kiskova partaj očakávať rozličné „podpásovky“, takže by vôbec nebolo žiadnym prekvapením, ak aj ich zásluhou môžu Kiskovi „vypadávať zo skrine ďalší kostlivci,“ čo môže negatívne pôsobiť na potenciálny elektorát Kiskovej strany „stredu.“

Jednu z úrovní predvolebnej konfrontácie prezentoval konzervatívny denník Postoj, v ktorom komentátor Jozef Majchrák spomenul sponzorské aktivity firmy Eset. Konštatoval, že „majitelia Esetu podporili stranu Progresívne Slovensko, prezidentskú kampaň Róberta Mistríka, primátorskú kampaň Matúša Valla v Bratislave a jeden zo spolumajiteľov Anton Zajac už avizoval, že podporí aj novú stranu Andreja Kisku.“ K tomu sa žiada dodať, že Eset je tiež spoluzakladateľom opozične jednoznačne vyhraného denníka „N“, ktorý v súvislosti s premiérskymi ambíciami Kisku napísal, že – ako to bolo spomenuté už v úvode – „na vládnutie nemá talent.“ K tomu treba doplniť charakteristiku Dalibora Juráška z internetového portálu Hrot.info, ktorý preukázal na faktoch, že majitelia vplyvnej firmy Eset patria do kategórie tzv. oligarchov, ktorí svoju finančnú moc používajú na ovplyvňovanie politiky. Keďže viaceré súčasné opozičné politické subjekty kritiku vládnej politiky spájajú s kritikou vplyvu tzv. oligarchov, vzniká otázka, ako budú reagovať na podporu poskytovanú jednou oligarchickou skupinou rodiacej sa Kiskovej strane ?

Kiskovi politickí kritici, ktorí neveštia jeho strane veľký úspech, ale usudzujúc podľa ich reakcií majú z nej obavy, že významnou mierou „ochudobní“ ich elektorát, zabúdajú na fakt, že s prezidentom na príprave novej strany spolupracujú v politike skúsení ľudia. Úspech Kiskovej strany významne neovplyvní jeho vyjadrovacia „neohrabanosť“ – ani deficit programových vízií, ktoré by pomáhali voličom, aby sa vedeli v Kiskovych zámeroch orientovať. Podľa prieskumov preferencií – ak im možno veriť – prakticky polovica respondentov na Slovensku sa vyslovila v prospech ďalšej Kiskovej politickej angažovanosti v politike. Keby len polovica z nich dala v parlamentných voľbách svoj hlas jeho strane, v takom prípade sa zrodí nielen najsilnejší opozičný subjekt opozície, ale aj politická strana, ktorá môže mať najviac poslaneckých mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky. V súvislosti s takouto prognózou sa žiada podotknúť, že tak ako väčšina slovenských voličov nerozumie základným princípom fungovania Veľkého hadrónového urýchľovača častíc vo švajčiarskom Cerne, tak väčšina z nich sa neriadi politickými úvahami analytikov a komentátorov, ale pocitmi a iracionálnymi intuíciami, ktoré im vo veľkej miere inputuje manipulácia médií tzv. hlavného prúdu, ktoré kontrolujú záujmové skupiny elít, ako je napr. aj spomínaný Eset.