Ako sa bude prekresľovať politická mapa Slovenska – Harabín „zamieša karty“ všetkým, ktorí snívajú o budúcej koaličnej vláde

Prezidentka Zuzana Čaputová sa hneď po svojom zvolení zmieňovala o prekreslení politickej mapy Slovenska, čo uvádzala v súvislosti so vznikom nových politických strán, ktoré by mohli ovplyvniť aj pozície tzv. starých opozičných štruktúr. Nepáčilo sa to samozvanému vodcovi opozície – predsedovi strany Sloboda a Solidarita Richardovi Sulíkovi, už dávno posadnutého utkvelou predstavou, že ak sa opozícii podarí zvíťaziť v parlamentných voľbách na budúci rok, tak on sa stane predsedom novej vlády. Sulíkova politická fantázia sa opierala o čísla volebných preferencií z minulosti, keď na čele opozície s najvyššími percentami kraľovala SaS. Čaputovej prognóza budúceho vývoja na Slovensku vychádzala z úvahy, že v prieskumoch sa do popredia dostala jej „rodná strana“ Progresívne Slovensko s nepatrným „príveskom“ Spolu – občianska demokracia na čele s Miroslavom Beblavým a prezident Andrej Kiska zároveň avizoval založenie vlastnej strany, do ktorej niektorí vkladajú svoje politické nádeje. Samotný Richard Sulík a iní vodcovia z tábora tzv. starých opozičných štruktúr však straníckymi ambíciami prezidenta republiky nadšení nie sú. Realisticky si uvedomujú, že Kiskova strana významnou mierou „odkrojí z ich voličského koláča“ a tým im ubudne poslaneckých kresiel v Národnej rade Slovenskej republiky.

Vývoj posledných dní naznačuje, že na „prekreslenie politickej mapy“ Slovenska budú mať vplyv aj ďalšie faktory. Najprv sa žiada poznamenať, že Kiskova strana „stredu“ – ako ju nazval samotný zakladateľ – nemusí byť zďaleka takým prínosom pre rozšírenie opozičných radov, pretože do značnej miery „vysaje“ existujúci opozičný elektorát, na čo tak popudlivo reagoval Sulík a podaktorí opozičníci. Prvopočiatočná stranícka agitácia prezidenta republiky nie je príliš „oslňujúca“, pretože Andrej Kiska zatiaľ stihol iba stručne definovať politický program strany:  „prevzatie moci od Fica,“ deklarovať svoju ambíciu byť premiérom a konštatoval, že jeho strana bude „stred.“ Práve použitie pojmu „stred“ potvrdzuje charakteristiku Andreja Kisku, že je politickým analfabetom, pretože kategória stred v politike nemá žiadnu konkrétnu náplň a nevyjadruje žiaden politický program. Pojem „stred“ je pomyselný abstraktný bod, ktorý slúži na ideologickú charakteristiku politických strán, nachádzajúcich sa podľa svojho konkrétneho programu buď „napravo“ alebo „naľavo“ od stredu. Teda pojem „stred“ sa používa ako názorné vyjadrenie, ktoré má pomáhať voličom orientovať sa v konkrétnom spektre rôznorodo orientovaných politický strán. Inak pojem „politický stred“ sa používa u strán s nevyjasneným ekonomickým programom – tiež strán regionálneho, etnického alebo enviromentálneho typu. Nuž, potenciálni voliči Kiskovej strany si môžu vybrať, čo im z tejto ponuky vyhovuje ! Možno sa pri výbere budú orientovať podľa „staro-nových tvári“, ktoré sa zhromaždia v Kiskovom „košiari“, aby mu pomohli „prevziať moc.“

Zásadnejší vplyv na prekreslenie politickej mapy Slovenska by mohlo mať liberálno-centristické politické hnutie Progresívne Slovensko, ktoré sa na politickej scéne výrazne zviditeľnilo tým, že jeho podpredsedníčka bola zvolená za prezidentku Slovenskej republiky. Je pozitívne, že na rozdiel od tzv. starých opozičných štruktúr sa k realite súčasného Slovenska nevymedzuje tak kategoricky negatívne, o čom svedčí jeho programový dokument, kde sa konštatuje, že „v porovnaní s okolitými štátmi sa slovenská demokracia ukazuje ako stabilná, životaschopná, s relatívne pevnou legitimitou. Na rozdiel od Poľska či Maďarska u nás relatívne dobre funguje systém bŕzd a protiváh brániaci koncentrácii moci v rukách exekutívny, či jednej politickej strany.“ Vízia budúcnosti – ako si ju predstavuje Progresívne Slovensko (PS) – je koncept postavený na liberalistických premisách, ale podľa hodnotenia Richarda Sulíka „Progresívne Slovensko je neomarxistická strana, ktorá si neoprávnene uzurpuje názov liberálna.“ Aj toto vyjadrenie predsedu SaS signalizuje, že europoslanec Sulík má strach z konkurencie PS v parlamentných voľbách a že ani ich prípadné koaličné spolu vládnutie nebude harmonické a bez politických rizík.

Možno ešte zásadnejšie prekreslí politickú mapu Slovenska ďalší nový politický subjekt, ktorý pravdepodobne nemala na mysli Zuzana Čaputová, keď sa začiatkom apríla vyjadrovala o možnosti zmien na Slovensku v dôsledku vzniku nových politických subjektov. Neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabín už nepriamo potvrdil, že aj on vstúpi do vnútropolitického ringu v najbližších parlamentných voľbách a „zamieša tak karty“ politikom, analytikom i komentátorom, špekulujúcim o budúcej koaličnej vláde na Slovensku. Pred ním sa musia „zatriasť kolená“ nielen Sulíkovi a Kiskovi, ale aj ostatným – Roberta Fica nevynímajúc. Ale na druhej strane práve pre Fica môže byť Harabínov vstup do vnútropolitickej arény príležitosťou, aby jeho strana Smer-SD zostala v tíme hráčov, rozhodujúcich o tom, aká bude zostava vládnej koalície po voľbách do Národnej rady SR v roku 2020. Bolo by neseriózne špekulovať o tom, čo prinesie rozhodnutie Štefana Harabína „žiť aktívny a angažovaný život.“ Ak sa však začne stranícky angažovať, určite jeho politická strana získa podporu mnohých voličov takých strán, ako sú Smer-SD, Slovenská národná strana a ďalších, ktorí – podľa jeho úprimného vyjadrenia – „nechcú liberálne experimenty a sú ochotní spájať sa za zachovanie a ochranu rodiny, ktorá tvorí základ nášho suverénneho štátu.“