Experiment s Michalom Trubanom ako premiérom širokospektrálnej koalície – čo by dokázal bez Mirka Beblavého ?

Na Slovensku sa objavil po Radoslavovi Procházkovi, Richardovi Sulíkovi a Andrejovi Kiskovi ďalší politik, ktorý verejne deklaroval, že si po parlamentných voľbách trúfa prevziať post predsedu vlády, ak jeho politický subjekt získa aspoň toľko hlasov, ako to ukazujú doterajšie prieskumy voličských preferencií. Pokiaľ ide o Radoslava Procházku, jeho politická kariéra sa skončila bez toho, aby sa stal premiérom. Aj sny Richarda Sulíka o premiérskom poste zostali iba v ríši fantázie. Preferencie vznikajúcej strany bývalého prezidenta signalizujú, že ani Andrej Kiska nemá šancu, aby prevzal funkciu, ktorú teraz zastáva Peter Pellegrini. Osudy menovaných neodradili však lídra koalície Progresívne Slovensko/Spolu Michala Trubana, aby s predstihom avizoval svoju ambíciu stať sa premiérom a presadiť sa v politike rovnako úspešne, ako sa mu to darilo v podnikateľskom prostredí.

Premiérsky sen Michala Trubana nie je nereálny, pretože spoločnosť žije v určitom očakávaní zmien a súčasná vládna koalícia sa správa tak, ako keby tieto očakávania neregistrovala. Niektorí politici sa zamotali do „pavučiny“ korupcie, rozšíril sa vírus partokracie – charakteristický pre všetky predchádzajúce vlády na Slovensku – pokračujú klientelistické praktiky a doteraz riadne nefunguje právny režim ochraňujúci spoločnosť pred týmito negatívnymi javmi. Líder Progresívneho Slovenska chce tieto necnosti vykoreniť tak, že vymení „starú generáciu politikov“ a bude presadzovať – povedané jeho slovami – „správne a férové“ riešenia. Považuje sa za nezaťaženého „starým myslením“ a „starými hádkami“ a je presvedčený o tom, že sa mu podarí uplatniť svoju dlhodobú skúsenosť z podnikateľského prostredia. Azda sa tieto predsavzatia niektorým ľuďom dobre počúvajú, ale mnohí si môžu položiť otázku: ako to chce predstaviteľ „novej generácie politikov“ – za akého sa Truban pasuje – dokázať v praxi ?

O Michalovi Trubanovi možno bez urážlivého podtónu napísať, že v politike je úplným „zelenáčom.“ Asi preto ako svoju „pravú ruku“ toleruje po svojom boku tzv. programového lídra dvojkoalície PS/Spolu – Miroslava Beblavého, inak predsedu zanedbateľnej straničky, ktorého so zreteľom na jeho doterajšiu politickú kariéru sotva možno označovať za typ „nového politika.“ Šéf Progresívneho Slovenska síce o sebe uvádza, že je v politike tri roky, ale jeho doterajšie verejné vyjadrenia neznejú tak presvedčivo, že by bolo možné Trubanovu politickú prax hodnotiť ako primeranú jeho premiérskym ambíciám. Napr. keď v apríli tohto roku vystupoval v relácii „Na telo“ v TV Markíza, nezapôsobil povzbudzujúcim dojmom ani na niektorých voličov prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorí od neho očakávali presvedčivejšiu prezentáciu jasnej vízie krajiny, ako si ju predstavuje politické hnutie Progresívne Slovensko.    

Trubanove „slabiny“ v politike postrehli aj triezvejšie uvažujúci komentátori v médiách tzv. hlavného prúdu, ktorí ani s „prižmúrením jedného oka“ si nedovolili ignorovať fakt, že opozičný uchádzač o funkciu predsedu vlády po parlamentných voľbách o necelých osem mesiacov „ešte nevidel parlament zvnútra.“ Uvedená metafora je výstižnou charakteristikou nedostatočnej kompetentnosti potenciálneho premiéra, ktorý sa cíti povzbudený víťazstvom Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách i úspechom kandidátov koalície PS/Spolu vo voľbách do Európskeho parlamentu. Možno Michal Truban stavia na svojej skúsenosti z podnikateľského prostredia, kde funguje princíp: „úspech je základom ďalšieho úspechu.“ Ale politika je zložitejší fenomén ako biznis; vládnutie v štáte si vyžaduje ešte dôkladnejšiu prípravu, ako podnikanie – i keď v súčasnom svete sa zdá, že to už celkom neplatí.

Michal Truban ako premiér širokospektrálnej koalície by bol svojím spôsobom experiment, a preto nie je ani prekvapujúce, že sa o ňom tak pochybovačne vyjadril bývalý trojnásobný predseda vlády Robert Fico. Možno sa Truban cíti povzbudený úspechmi, ktoré dosiahli v politike podnikatelia, ako Donald Trump alebo Andrej Babiš. Existujú však tiež menej povzbudzujúce prípady podnikateľov angažovaných v politike. Na Slovensku stačí spomenúť bývalého ministra Pavla Ruska, ale aj ex-prezidenta Andreja Kisku, ktorý si netrúfol opakovane kandidovať na prezidentský úrad a v súčasnosti sa pokúša nájsť svoj priestor v straníckej politike, kde sa mu zatiaľ nedarí podľa jeho predstáv. Potenciálny premiér Michal Truban sa doteraz neprejavil ako perspektívny politik a zatiaľ jeho jedinou „výhodou“ oproti „starým politikom“ je to, že sa mu ešte nenaskytla príležitosť, aby sa skompromitoval.