8. novembra 2024

Bývalí spravodajskí dôstojníci Donaldovi Trumpovi nedôverujú – ani spojenci USA nie sú si istí, či Biely dom ochráni ich tajomstvá

Americké spravodajské služby čelia kríze legitimity, čo okrem iných argumentov dokladá aj prieskum Texaskej univerzite v Austine a Chicago Council on Global Affairs, podľa ktorého iba 56 % Američanov si myslí, že spravodajská komunita „hrá zásadnú úlohu pri varovaní pred zahraničnými hrozbami a prispieva k našej národnej bezpečnosti.“ Podozrenia voči vplyvnej spravodajskej komunite síce pramenia zo skutočných zlyhaní v minulosti, najmä z aktivít CIA v raných a stredných fázach studenej vojny, ale aj v nedávnych dobách, keď došlo k pochybeniam, ktoré umocnili nedôveru voči spravodajským službám Spojených štátov. V súvislosti so zvolením Donalda Trumpa za nového prezidenta pribudli vážne pochybnosti o tom, či americká spravodajská komunita nestratí svoju dôveryhodnosť v dôsledku neprofesionálnych zásahov novej administratívy. Potvrdil to tesne pred prezidentskými voľbami bývalý riaditeľ Národnej spravodajskej služby James Clapper – ktorý zastával túto funkciu sedem rokov počas administratívy prezidenta Baracka Obamu: „Myslím si, že je fér povedať, že v spravodajskej komunite sú určité obavy z potenciálne druhého Trumpovho  funkčného obdobia – počnúc tým, koho by obsadil do vedúcich funkcií, najmä v CIA, ODNI a FBI.“

Čítaj viac »

2. novembra 2024

Čína je hlavným problémom pre stratégiu národnej bezpečnosti USA – cieľom je oddeliť Peking od osi s Iránom, Severnou Kóreou a Ruskom  

Spojené štáty  zápasia s najnáročnejším medzinárodným prostredím, akému čelili prinajmenšom od studenej vojny a možno aj od druhej svetovej vojny. Jednou z najviac znepokojujúcich čŕt tohto prostredia je rozvíjajúca sa spolupráca medzi Čínou, Iránom, Severnou Kóreou a Ruskom. Niektorí  politici a komentátori vidia v tejto spolupráci začiatok osi dvadsiateho prvého storočia, ktorá – podobne ako nemecko-taliansko-japonská os dvadsiateho storočia – uvrhne svet do globálnej vojny. Iní predpovedajú nie tretiu svetovú vojnu, ale množstvo samostatných konfliktov roztrúsených po celom svete. Tak či onak, výsledkom bude svet vo vojne – situácia je taká vážna. Čo by sa malo s touto spoluprácou urobiť, je iná otázka. Niektorí stratégovia presadzujú bezohľadné stanovenie priorít a zameranie sa na členov osi, ktorí predstavujú najväčšie hrozby. Iní sa domnievajú, že úspech prinesie len komplexné úsilie. Najlepšia stratégia by si však vypožičala prvky oboch prístupov, pričom by uznala, že Čína je hlavným dlhodobým problémom pre stratégiu národnej bezpečnosti USA  – „postupujúcou hrozbou“ – ako to formuluje americké ministerstvo obrany – ale zároveň je aj iným druhom globálneho aktéra ako jej partneri z radov darebáckych štátov. Cieľom Washingtonu by preto malo byť dať čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi jasne najavo, aké kontraproduktívne a nákladné pre záujmy Pekingu  tieto nové vzťahy môžu byť. To znamená účinne čeliť Iránu, Severnej Kórei a Rusku v ich vlastných regiónoch, a tým Číne ukázať, že pripútanie sa k skupine porazených je sotva cestou ku globálnemu vplyvu.

Čítaj viac »

26. októbra 2024

Stretnutie v Kazani svedčí o rastúcom vplyve globálneho Juhu – signalizuje BRICS koniec piatich storočí západnej globálnej dominancie ?

Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine sa Západ snažil izolovať Rusko prostredníctvom sankcií a diplomatického nátlaku. Napriek tomu Kazaň privítala hlavy štátov alebo vysokých predstaviteľov z 32 krajín vrátane štyroch nových členov bloku – Egypta, Etiópie, Iránu a Spojených arabských emirátov – ako aj mnohých ďalších krajín, ktoré majú záujem o členstvo, vrátane Turecka, vôbec prvej krajiny NATO, ktorá uvažuje o pristúpení. Prítomný bol aj generálny tajomník OSN Antonio Guterres. Udalosť svedčí o rastúcom vplyve globálneho Juhu – alebo globálnej väčšiny, ako to nazývajú Rusi – a jej hľadaní alternatívy k systému pod vedením USA. Približne 40 krajín je údajne na čakacej listine, aby sa pripojili, pričom Saudská Arábia a Indonézia prejavili vážny záujem, čo ďalej ilustruje rastúcu atraktivitu tohto „nezápadného klubu.“ Členstvo je zvodné pre tie národy, hľadajúce alternatívy k ekonomickým a finančným štruktúram ovládaným Západom, často obviňovanými z ohrozenia ekonomického rozvoja, sociálnej stability a národnej suverenity slabších krajín.

Čítaj viac »

19. októbra 2024

Za posledné tri desaťročia Amerika nechala zvyšok bohatého sveta v prachu – Trump predstavuje riziko pre ekonomiku USA

Len málo pamiatok lepšie vystihuje americkú vynaliezavosť, ktorá prekonáva svet. 13. októbra sa obrovská nosná raketa spoločnosti SpaceX rútila na okraj atmosféry, potom sa vrhla späť na Zem a bola úhľadne zachytená portálovou vežou, z ktorej len pár minút predtým vzlietla. Vďaka tomuto zázraku inžinierstva by sa veľké rakety mohli stať opakovane použiteľnými a prieskum vesmíru lacnejší a odvážnejší. Napriek tomu, rovnako ako štart bol svedectvom americkej spoločnosti, tak Elon Musk – zakladateľ SpaceX – zachytáva všetko, čo sa deje v jej politike zle. Vo svojej podpore Donalda Trumpa Elon Musk šíril dezinformácie o volebných podvodoch a hurikánoch a zosmiešňoval svojich oponentov ako idiotov so zlými úmyslami. Amerika tiež pokračuje v dosahovaní hviezdneho ekonomického výkonu, aj keď sa jej politika stáva jedovatejšou. V čase, keď sa republikáni a demokrati pripravujú na voľby, ktoré sa uskutočnia za menej ako 20 dní, ešte nikdy si navzájom viac tak nedôverovali a ani nezhodli sa. Môže sa na tomto pochmúrnom pozadí  udržať dych vyrážajúca americká ekonomika ?

Čítaj viac »

12. októbra 2024

Bilancia ročného vládnutia nenapĺňa Fica vnútornou istotou – pokúša sa o nemožné: chce skrotiť novinárov, aby nemarili jeho plány              

Čoskoro uplynie už rok, čo sa Robert Fico po štvrtý raz posadil do kresla predsedu vlády Slovenskej republiky. Dokázal to, čo po parlamentných voľbách v roku 2020 nikto z komentátorov alebo politických analytikov nepredvídal. Na jeho politickom zmŕtvychvstaní sa svojou mierou podieľali extrémny populista Igor Matovič, jeho „podržtaška“ Eduard Heger a trochu tiež aj vtedajšia politikou „nepoškvrnená“ hlava štátu, ktorá sa do Grasalkovičovho paláca dostala bez štipky politických skúseností. Za povrchné vysvetlenie možno označiť tvrdenia niektorých pozorovateľov, že Ficovi „dodala elixír pandémia“ a pomohla mu tiež vojna na Ukrajine. Protificovská ústavná väčšina totiž zlyhala z toho dôvodu, že to boli  politickí amatéri s horúcimi hlavami, bez adekvátnej politickej inteligencie, neschopní porozumieť mocenskej technológii racionálneho vládnutia. V takomto kontexte je návrat Roberta Fica k moci logickým vyústením procesu postupného sklamania občanov, ktorí po voľbách vo februári 2020 očakávali pozitívneho zmenu spoločenských pomerov.

Čítaj viac »

5. októbra 2024

Západu chýba stratégia, aby Ukrajina zvíťazila – český prezident Petr Pavel sa prikláňa k realistickým hlasom na Západe

Ukrajina obmedzila svoje vojnové ciele. Hoci je naďalej odhodlaná získať späť územia, ktoré zabralo Rusko za posledné desaťročie, bohužiaľ jej na to chýbajú ľudské zdroje, zbrane a podpora Západu. Nová stratégia Ukrajiny, ktorú minulý týždeň predstavil prezident Volodymyr Zelenskyj vedúcim predstaviteľom USA, spočíva v, tom, že požiada svojich spojencov, aby sa vojensky a diplomaticky posilnili  a priviedli Rusko k rokovaciemu stolu.  Západní diplomati a čoraz viac ukrajinských predstaviteľov sa prikláňajú k názoru, že zmysluplné bezpečnostné záruky by mohli byť  základom pre vyjednanú dohodu, v ktorej by si Rusko ponechalo faktickú, ale nie právnu kontrolu nad celým ukrajinským územím alebo jeho časťou, ktoré v súčasnosti okupuje.

Čítaj viac »

28. septembra 2024

Ukrajina nemôže vyhnať Rusko z okupovaného územia – Biely dom stále pristupuje k rozšíreniu pomoci Kyjevu opatrne

Stretnutie prezidenta Volodymyra Zelenského s bývalým prezidentom Donaldom Trumpom – hoci neviedlo k ničomu konkrétnemu – bolo rozumným krokom oboch strán. V prípade Zelenského to bolo uznanie očividného faktu, že Trump môže vyhrať v novembrových voľbách a potom bude pre Zelenského zúfalo dôležité mať s ním nejaký pracovný vzťah. Trumpa malo stretnutie ochrániť pred obvineniami, že je Putinovým spojencom, a tiež išlo o uznanie jednoduchej pravdy, že ak bude zvolený a bude chcieť presadzovať ukončenie vojny na Ukrajine, bude sa musieť vysporiadať so Zelenským. Pokiaľ ide o Zelenského „ Plán víťazstva,“ neexistuje žiadna šanca na úspech. Ukrajina nemôže vyhnať Rusko z celého – alebo s najväčšou pravdepodobnosťou žiadneho – územia, ktoré Rusko zabralo od roku 2014. Naopak, teraz je to ukrajinská armáda, ktorá pomaly ustupuje z Donbasu. Skutočnou otázkou je, či Zelenskij a ukrajinská vláda teraz sami tomuto plánu veria – a ak nie, prečo ho stále presadzujú.

Čítaj viac »

21. septembra 2024

Ako keby politici Progresívneho Slovenska žili v „bratislavskej bubline“ – na víťazstvo vo voľbách potrebuje opozícia aj voličov vládnych strán

Pri serióznej analýze a komentovaní vnútropolitického vývoja – ale aj celkového stavu spoločnosti na Slovensku – nevystačíme si iba s čierno-bielymi zjednodušeniami, ktoré vinu a zodpovednosť za aktuálnu situáciu pripisujú iba Robertovi Ficovi – prípadne Igorovi Matovičovi alebo iným politikom. Je to propagandistická poloha verejnej komunikácie, povrchná simplifikácia a tiež cesta do slepej uličky, ak  hľadáme východisko zo súčasného marazmu. V takomto kontexte by hlavne opozícia mala venovať pozornosť okolnostiam a faktom, ktoré jej prekážajú v tom, aby získala väčšinovú podporu voličov. Zatiaľ sa opoziční lídri väčšinou pohybujú v prekonanom stereotype argumentov, avšak neprezentujú riešenia problémov sociálnych skupín mimo rámca ich elektorátu. Azda najotvorenejšie sa k téme vyjadril  ex-premiér Ľudovít Ódor, ktorý v kampani k eurovoľbám vyhlásil, že strana Progresívne Slovensko – za ktorú kandidoval do europarlamentu – by mala prinášať aj „chlebové témy.“

Čítaj viac »

14. septembra 2024

Robert Fico vykročil do budúcnosti v šľapajach Vladimíra Mečiara – neobsadený post predsedu parlamentu  môže byť „časovanou náložou“

Od parlamentných volieb na Slovensku uplynie čoskoro rok, pričom  kabinet Roberta Fica prevzal vládu 25. októbra 2023. Agentúry na prieskum verejnej mienky už v novembri minulého roku začali prezentovať úroveň volebných preferencií politických strán, ale doteraz sa neobjavili na verejnosti údaje, ktoré by naznačovali zmenený pomer síl medzi vládou a parlamentnou opozíciou. Odlišnosti medzi jednotlivými mesiacmi možno vnímať viac-menej ako štatistické chyby, takže pre serióznych analytikov sotva možno vyčítať z prieskumov, či v dohľadnej dobe dá sa očakávať podstatná zmena na slovenskej politickej scéne. Ak si porovnáme aktuálne výsledky volebných preferencií so stavom, aký ukazovali čísla prieskumov v júli 2020 – teda za rovnaké povolebné obdobie – tak víťaz  parlamentných volieb vo februári 2020 – koaličná aliancia OĽaNO-Nova-KÚ-Zmena zdola ešte dominovala v rebríčku preferencií, ale v októbri 2020 už najviac preferencií získal v prieskumoch Hlas-SD a aliancia Igora Matoviča výrazne zaostávala za svojím volebným výsledkom.

Čítaj viac »

6. septembra 2024

Jediné reálne východisko na Ukrajine je odchod Putina – podľa názoru stratégov v Kremli Ukrajina sa zmenila na protiruský štát

Dva a pol roka po ruskej invázii na Ukrajinu zostáva stratégia Spojených štátov na ukončenie vojny rovnaká: uvaliť na Rusko dostatočné náklady, aby sa  prezident Vladimír Putin rozhodol, že nemá inú možnosť, ako zastaviť konflikt. V snahe zmeniť svoju kalkuláciu nákladov a výnosov sa Washington pokúsil nájsť rovnováhu medzi podporou Ukrajiny a potrestaním Ruska na jednej strane a znížením rizika eskalácie na strane druhej. Akokoľvek racionálny sa tento prístup môže zdať, vychádza z chybného predpokladu, že Putinovo myslenie možno zmeniť. Dôkazy naznačujú, že na Ukrajine sa Putin jednoducho nedá presvedčiť; Zabrániť tomu, aby sa Ukrajina stala baštou, ktorú môže Západ použiť na ohrozovanie Ruska, je pre neho strategickou nevyhnutnosťou. Prevzal osobnú zodpovednosť za dosiahnutie tohto výsledku a pravdepodobne to považuje za hodné akejkoľvek ceny. Pokúšať sa ho prinútiť, aby sa vzdal, je zbytočné cvičenie, ktoré len mrhá životmi a zdrojmi.

Čítaj viac »