17. marca 2024

Ruský postup na Ukrajine a voľby v USA by mali zomknúť Francúzsko, Nemecko a Poľsko – nemali by prenechávať iniciatívu Putinovi

Lídri troch kľúčových európskych mocností neformálne známych ako Weimarský trojuholník sa zišli, aby ukázali silu a jednotu tvárou v tvár ruskej vojne proti Ukrajine. Aspoň taký bol zámer narýchlo zvolaného summitu, na ktorom sa 15. marca poobede stretli v nemeckom hlavnom meste Emmanuel Macron, francúzsky prezident, Olaf Scholz, nemecký kancelár a Donald Tusk, poľský premiér. Lídrom sa čiastočne podarilo prezentovať šťastnú tvár. Po stretnutí nevzniesli žiadne otázky, ale oznámili zoznam dohôd na zvýšenie podpory Ukrajine, ktoré zahrňovali menšie ústupky na všetkých stranách. Patrili medzi ne prísľub zaobstarať si životne potrebnú muníciu na svetových trhoch, namiesto toho – ako trvalo Francúzsko v minulosti – len z európskych zdrojov, hoci Macron sa k tomu takto vyjadril už vo februári. Zdá sa, že Nemecko a Francúzsko zmiernili niektoré zo svojich predchádzajúcich námietok voči použitiu aspoň úroku z približne 300 miliárd €  (327 miliárd $) zmrazených ruských vkladov v Európe na podporu Ukrajiny.

Čítaj viac »

9. marca 2024

Osud Ukrajiny vo vojne s Ruskom závisí od USA – ruský prielom zastaví iba čerstvá živá sila a munícia zo Západu

Kyjev sa teraz nachádza v podobnej kríze, akú zažila Moskva pred dvoma rokmi. Na rozdiel od Ruska však Kyjev nedokáže zmobilizovať svoj obranný priemysel a rýchlo zvýšiť výrobu; musí sa spoliehať na západnú vojenskú pomoc. Ukrajina má tiež menej obyvateľov ako Rusko, čo znamená, že jej obete sú pociťované intenzívnejšie. Keď sú však ukrajinské sily dostatočne početné, zásobené a opevnené, ukázali, že môžu spôsobiť ruským silám vysoké straty a zmariť schopnosť Ruska premeniť jeho papierové výhody na rozhodujúce zisky. Bitka o Avdijivku je najnovším príkladom: Rusko s použitím častých náletov a zapojením až 30 000 mužov  potrebovalo päť mesiacov na dobytie zničeného mesta. Rusko v priebehu obliehania Avdijivky stratilo viac ako 600 obrnených vozidiel a pravdepodobne tisíce vojakov. Veľké straty podčiarkujú, že útočné schopnosti Ruska sú stále nedostatočné, keď sa snažia prevalcovať pripravenú ukrajinskú obranu. Naprieč frontovou líniou však zostalo len málo miest, ktoré sú tak silne chránené ako bola Avdijivka, čo znamená, že budúci ruský postup môže prebiehať ľahšie. Okrem toho na ruských slabostiach bude veľmi málo záležať, ak vyčerpané ukrajinské jednotky už nebudú môcť budovať obranu, alebo ak nedokážu rýchlo replikovať typy obrany, ktoré boli postavené v Avdijivke počas desiatich rokov.

Čítaj viac »

2. marca 2024

Mimoriadne mrazivý dojem z Putinovho posolstva Rusku i svetu – Putin cíti vojenskú prevahu vo vojne s Ukrajinou a roztrieštenosť Západu

Prejav prezidenta Vladimíra Putina o stave krajiny aktuálne počúvali nielen účastníci zasadnutia Federálneho zhromaždenia, ale živý prenos Putinovho prejavu mohli sledovať na uliciach aj obyvatelia Moskvy a iných veľkých ruských miest. Analytici sa neskôr vyjadrili, že aj to, čo nepovedal, sa dalo predvídať. Nepadla ani zmienka o nedávnej smrti najobľúbenejšieho ruského opozičného politika Alexeja Navaľného vo väzbe – ani o všeobecnej atmosfére represií v Rusku. Putinov prejav o stave krajiny mal byť len predvolebnou formalitou, ale zanechal mimoriadne mrazivý dojem rozbiehajúcej sa špirály eskalácie. Zatiaľ čo sa  Putin pripravuje o necelé tri týždne uchádzať sa o znovuzvolenie na piate prezidentské obdobie, ruský vodca si nerobil starosti s písaním volebného manifestu. Namiesto toho sa rozhodol využiť platformu svojho každoročného prejavu o stave krajiny vo štvrtok ako vhodnú príležitosť na prezidentskú volebnú kampaň.

Čítaj viac »

22. februára 2024

Ako funguje represívny aparát tajnej polície v Číne – Peking nekopíruje sovietsku KGB ani východonemeckú Stasi

Na Západe vnímajú Čínu ako krajinu s autoritatívnou vládou, kde represívny režim policajnými metódami si podriaďuje všetkých občanov tak, aby neohrozovali moc komunistickej strany. Nájsť v Číne také miesto, ktoré symbolizuje temnú stránku policajného štátu, by však nebolo jednoduchou úlohou. Čína nemá priamy ekvivalent KGB zo sovietskej éry, čo znamená tajnú políciu s armádami dôstojníkov. V Pekingu nie je nič také, ako budova bývalej KGB na Lubianke, notoricky známej väznice v centre mesta, ktorej meno aj dnes vyvoláva  v moskovských srdciach strach, pretože tam sídli bezpečnostná služba FSB. Napriek tomu sú politické protesty proti vláde Komunistickej strany Číny veľmi zriedkavé. Čínsky systém „preventívnej represie“ je navrhnutý tak, aby odrádzal, odhaľoval a frustroval kritikov vlády jednej strany skôr, ako sa môžu zorganizovať alebo konať.  

Čítaj viac »

17. februára 2024

Generál Zalužnyj aj bez veliteľskej funkcie sa stal najdôležitejším faktorom ukrajinskej politiky – parazituje na ňom ex-prezident Porošenko

Po odvolaní generála Valerija Zalužného z funkcie vrchného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny sa vyrojili viaceré špekulácie o tom, aký bude mať tento krok prezidenta Volodymyra Zelenského vplyv na ďalší vývoj situácie na Ukrajine. Popri úvahách o preformátovaní prakticky kompletného velenia armády analytici nastolili otázku, ako odchod generála Zalužného ovplyvní vývoj na politickej scéne Ukrajiny. Čo bude Zalužnyj robiť ďalej, zatiaľ ani len nenaznačil. Medzi viacerými ukrajinskými politickými pozorovateľmi si zaslúži pozornosť  vyjadrenie riaditeľa kyjevského think-tanku – Ukrajinského politického inštitútu – Ruslana Bortnika, ktorý s odvolaním sa na jeho dôverné zdroje povedal:  „Je veľmi pravdepodobné, že Zalužnyj si na pár týždňov oddýchne a vydá sa na nejaké medzinárodné turné a po návrate sa vrhne do politického života.“ Podobne uvažujú aj iní, a preto neprekvapuje, že podľa Bortnika „Zalužnyj sa môže stať akýmsi “ľadoborcom” proti Zelenskému.“

Čítaj viac »

10. februára 2024

Hollywoodsky príbeh Zelenského so Zalužným sa skončil – proroctvá, že bez Zalužného bude Ukrajina čeliť katastrofe, neobstoja

Rezignácia hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny bola mimoriadne dramatická. Napätie eskalovalo niekoľko mesiacov; 29. januára bolo vrcholné stretnutie, na  ktorom prezident Volodymyr Zelenským vyzval vrchného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny Valerija Zalužného, ​​aby dobrovoľne odstúpil, ale ten odmietol. Nakoniec, po niekoľkých dňoch čakania a najbizarnejších špekuláciách, bol v histórii zaznamenaný veľkolepý koniec. Ak by sme nehovorili o zmene veliteľa armády uprostred vojny so silnejším nepriateľom, potom by sa to dalo vnímať len ako zvrat intríg. Napätý vzťah medzi prezidentom Zelenským a generálom Zalužným zostáva hlavnou témou ukrajinskej vnútornej politiky už rok a pol. Odvolanie Zalužného sa očakávalo  dlhšie, ale správy o tom stále zatienili iné udalosti, čo vyvolalo širokú škálu predpovedí o tom, čo čaká ukrajinskú armádu pod novým veliteľom. Potenciálne vnútropolitické dôsledky sa tiež zdajú byť ďalekosiahle. Odvolaním Zalužného podstupuje Zelenskyj vážne riziko – po prvýkrát sa tak tvrdo postavil proti verejnému konsenzu v záujme vlastného politického prežitia.

Čítaj viac »

3. februára 2024

Názory riaditeľa CIA na zmeny v špionážnych aktivitách –  technologický pokrok neznížil význam agentov najmä v Rusku a v Číne

Definujúcim testom činnosti spravodajských služieb bola vždy schopnosť predvídať a pomáhať tvorcom politiky orientovať sa v hlbokých zmenách v medzinárodnom prostredí – v zložitých momentoch, ktoré sa vyskytujú len niekoľkokrát za storočie. Napriek tomu, že svet sa mení, špionáž zostáva súhrou medzi ľuďmi a technológiou. Naďalej budú existovať tajomstvá, ktoré môžu zhromažďovať iba ľudia, a tajné operácie, ktoré môžu vykonávať iba ľudia. Technologický pokrok, najmä v signálnom spravodajstve (SIGINT), neurobil takéto ľudské operácie irelevantnými, ako niektorí predpovedali, ale spôsobil revolúciu v ich praxi. Aby bola CIA efektívnou spravodajskou službou 21. storočia, musí skombinovať ovládanie nových technológií so zručnosťami medzi ľuďmi a individuálnou odvahou, ktoré boli vždy jadrom spravodajskej profesie. To znamená vybaviť operačných dôstojníkov nástrojmi a remeslami na vykonávanie špionáže vo svete neustáleho technologického dohľadu – a vybaviť analytikov sofistikovanými modelmi umelej inteligencie, ktoré dokážu stráviť obrovské množstvo informácií z otvorených zdrojov (OSINT) a tajne získaných informácií, aby z nich mohli urobiť najkvalifikovanejších ľudí.

Čítaj viac »

27. januára 2024

Dnešné regionálne konflikty sa podobajú konfliktom, ktoré vyvolali II. svetovú vojnu – Nachádza sa svet na prahu ďalšej globálnej vojny ?

Obdobie po studenej vojne sa začalo začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia vzletnými víziami globálneho mieru. O tri desaťročia neskôr sa končí s rastúcimi rizikami globálnej vojny. Európa dnes zažíva na Ukrajine najničivejší vojenský konflikt za posledné generácie. Brutálny boj medzi Izraelom a Hamasom rozsieva násilie a nestabilitu na Blízkom východe. Východná Ázia, našťastie, nie je vo vojne. Ale ani to nie je úplne pokojné, keďže Čína tlačí na svojich susedov a hromadí vojenskú silu historickým tempom. Ak si mnohí dnes neuvedomujú, ako blízko je svet spustošený zúrivými, vzájomne prepojenými konfliktami, možno je to preto, že sme zabudli, ako vznikla posledná globálna vojna.

Čítaj viac »

22. januára 2024

Čo nedáva americkým plánovačom spať celú noc – vojna na Ukrajine vedie k posunu v ruskom jadrovom myslení

Vojna na Ukrajine oslabila dôveru Ruska v jeho konvenčné sily a zvýšila dôležitosť nestrategických jadrových zbraní pre Moskvu ako prostriedku na odstrašenie a porážku NATO v potenciálnom budúcom konflikte. Konštatoval popredný západný think-tank – Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS). Nestrategické jadrové zbrane zahŕňajú všetky jadrové zbrane s dosahom až 5 500 km, počnúc taktickými zbraňami určenými na použitie na bojisku – na rozdiel od strategických jadrových zbraní s dlhším doletom, ktoré by Rusko alebo USA mohli použiť na vzájomné zasiahnutie svojich vlastných krajín. Aktuálna správa Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie nastolila otázku, či by sa Rusko mohlo odhodlať k odpáleniu nestrategických jadrových zbraní v presvedčení, že Západu chýba odhodlanie poskytnúť jadrovú odpoveď. „Ruské vnímanie nedostatku dôveryhodnej vôle Západu použiť jadrové zbrane alebo akceptovať obete v konflikte ďalej posilňuje agresívne myslenie a doktrínu nestrategických jadrových zbraní Ruska,” uvádza sa v správe IISS.

Čítaj viac »

13. januára 2024

Islamský režim v Iráne dostal sa do smrteľnej dilemy – Iránu pričinením Húsíov hrozí vojna, ktorej sa dlho snaží vyhnúť

Piatky sú na Blízkom východe posvätnými dňami odpočinku, ale teraz sa región pripravuje na hroznú možnosť širšieho konfliktu. Po opakovaných útokoch na ich vojnové lode Spojené štáty a Veľká Británia konečne zasiahli Húsíov, jemenskú milíciu, ktorá drží moc v hlavnom meste Saná a je uznaná za oficiálnu jemenskú vládu svojím hlavným sponzorom – Iránskou islamskou republikou. K útokom došlo po týždňoch varovaní a deň po tom, ako rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov požiadala Húsíov, aby zastavili svoje útoky na komerčnú lodnú dopravu v Červenom mori. Nedávna potýčka teraz zintenzívnila strach, ktorý zamestnáva obyvateľov Stredného východu, odkedy strašné útoky palestínskeho Hamasu 7. októbra predznamenali novú vojnu s Izraelom: Mohla by sa vojna rozšíriť na totálny požiar zahŕňajúci hlavného podporovateľa Hamasu – Irán?

Čítaj viac »